Kritika na život v post-novembrovej dobe
V súčasnosti sa evidentne opakuje jedna z najväčších frustrácií, ktorá sa mnohým Slovákom preniesla zo socialistických čias aj do dneška. Nedostatok dostupného bývania je vnímaný ako smiešny luxus, keď sa sťažnosti na čakanie na mandarínky v obchodoch porovnávajú s realitou súčasného rozmaznaného spotrebiteľa. Takto sa však prikrýva podstatná otázka: prečo je právo na dôstojné bývanie stále tak nedosiahnuteľné?
Na druhú stranu, viacerí obyvateľia aj po 36 rokoch od prevratu zastávajú názor, že nedostatok južanského ovocia na pultoch obchodov a ostatné neduhy našich školských jedální by nemali zatieniť prebytok exotického ovocia, ktoré končí v kontajneroch, ani astronomické nájomné, ktoré sa stalo bežným javom. Zároveň by sme mali byť vďační za túto „slobodu“, ktorú sme získali, aj keď realita hovorí niečo úplne iné.
Mnohí vznešení intelektuáli, ktorí si kedysi vážili hodnoty humanizmu a ekológie, napokon akceptovali brutálne podmienky kapitalizmu, v ktorých sa mnohí nevedia dopracovať ani k streche nad hlavou a mnohí ešte musia zápasiť aj o jedlo. „Mandarínky“ sa stali symbolom týchto boja, zdá sa, že v súčasnosti sú to posledné ovocie, ktoré si môžeme dopriať, pričom skutočná situácia je alarmujúca.
Novembrové otázky a spoločenské zrkadlo
Pripomienky z minulosti ostávajú pre mnohých voličov len ako prach na pamäti bez skutočnej reakcie na súčasné problémy. Takisto sa objavujú otázky ohľadom zodpovednosti tých, ktorí sa usilovali o demokratizáciu v roku 1989 a teraz sa čudujú, prečo sú voliči ochotní vzdať sa liberálnych hodnôt. Čo sa vlastne stalo s úctou a empatiou, keď sa mnohí úplne stiahli do vlastného prieskumu a realitu ignorujú?
Keď sa nedávno jeden z prominentných figure spomedzi „mužov Novembra“ pýtal, čo vlastne „sme im urobili, že sú na nás takí zlí?“, je zrejmé, že sa promptne zapli alarmy. Nie je to žiadne mystérium. Skôr ako obviňovať voličov z ich voľby by bolo vhodnejšie zamyslieť sa nad vlastnými chybami a nedostatkami, ktoré ju vytvorili. Akoby sme zabudli na to, že voľba je odrazom našich činov a hodnôt, ktoré sme ponúkli.
Kde je spravodlivosť a súdržnosť spoločnosti?
Vyžívame sa v rozporoch; namiesto otvoreného dialógu sme sa zamerali na dehonestácie a rozdeľovanie spoločnosti. Pluralita názorov sa nahradila urážkami a prehlbujúcimi sa rozdielmi, ktoré nie sú o „tých druhých“, ale o nás všetkých. Obviňovanie a demonštrovanie neúcty voči odlišnosti medziľudských vzťahov sa stali normou a môžeme sa čudovať, prečo sa v takejto atmosfére nedeje skutočné zblíženie a pochopenie.
Nový pohľad na rétoriku súčasnosti
Úvaha nad súčasnými témami odhaľuje, že aj po tridsiatich rokoch stále bojujeme so základnými otázkami spravodlivosti a koexistencie. Ak mám byť úprimný, ťažko sa prehlbuje otvorenosť, ak sa intelektuáli, ktorí by mali viesť diskusiu, sami podieľajú na akceptovaní najhorších aspektov dnešného kapitalizmu. Pritom práve oni by mali byť nositeľmi nádeje a reformných ideí.
Čelíme zložitým otázkam, ktoré si vyžadujú aktívne riešenia. Či už ide o výzvy k solidarite, presadenie zásad spravodlivosti alebo potrebu zmeny, realita je, že november má byť mesiacom zamyslenia sa nad tým, čo sme získali, ale aj nad tým, čo sme stratili. Konečný obraz, ktorý sa pred nami vynára, nám pripomína, že boj za spravodlivé a dôstojné bývanie nie je iba luxusom, ale základným právom každého jedinca v našej spoločnosti.
Zdroj: nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/775191-novembrove-traumy-z-mandarinok/
