Satelity odhaľujú dramatické zmeny: Európa prichádza o poľnohospodársku pôdu rýchlejšie, než sa čakalo
Satelitné snímky sa stali kľúčovým nástrojom, ktorý odhaľuje rýchlosť, akou Európa stráca svoje poľnohospodárske plochy. Nová medzinárodná štúdia publikovaná v prestížnom časopise Remote Sensing of Environment odhaľuje alarmujúce trendy, ktoré ovplyvňujú našu krajinu. Výskumníci z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vrátane odborníkov ako Ján Feranec, Tomáš Goga a Róbert Pazúr, sa podieľali na tejto dôležitej práci.
Štúdia vedená Alexandrom Prishchepovom z Dánska, Česka, Poľska, Nemecka a Slovenska sumarizuje, ako moderné satelitné technológie umožňujú presne identifikovať oblasti, kde sa poľnohospodárske činnosti zmenšujú. Aj keď sa niekomu môže zdať, že tak veľký objem údajov je menej znepokojujúci, realita ukazuje opak: krajina sa nezadržateľne mení na neobhospodarované plochy, lúky alebo lesy.
Rovnako Tomáš Goga zdôraznil, že Diaľkový prieskum Zeme (DPZ) poskytuje cenné informácie o vzťahu medzi človekom a prírodou. Vďaka pokročilým metódam strojového učenia sa dá zistiť, či ide o prirodzené procesy sukcesie, alebo o dôsledky ekonomických a spoločenských zmien spojených s poľnohospodárstvom.
Spustnutie pôdy nie je len environmentálnym problémom; predstavuje aj významný obraz širších spoločenských zmien. V niektorých oblastiach to vedie k zvýšeniu biodiverzity a obnoveniu ekosystémov, zatiaľ čo v iných regiónoch zarastanie burinami spôsobuje úpadok tradičných kultúrnych krajín a negatívne dopady na vidiecke komunity.
Diagnóza zložitých a rýchlych zmien, ktoré sa dejú na európskej pôde, prichádza práve v čase, kedy by sme mali čelíme rôznym environmentálnym výzvam. Výsledky štúdie publikované v Remote Sensing of Environment majú potenciál výrazne ovplyvniť plánovanie využívania krajiny a formovanie poľnohospodárskej politiky. Pomocou satelitných údajov je možné:
- identifikovať územia strácajúce poľnohospodársku funkciu a navrhnúť ich rekultiváciu alebo ekologickú obnovu,
- implementovať cielené opatrenia na zvyšovanie biodiverzity a ekologickej stability,
- efektívnejšie nasmerovať európske fondy a dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ,
- podporiť rozvoj vidieka a zmierniť odchod obyvateľstva z vidieckych oblastí, a
- prevencia environmentálnych rizík ako sú požiare, erózia či zavádzanie inváznych druhov.
Podľa Geografického ústavu SAV je výskum, ktorý kombinuje satelitné údaje s umelou inteligenciou, prielomom, ktorý umožní monitorovať zmeny v krajine takmer v reálnom čase. To dáva štátnym a regionálnym inštitúciám možnosť rýchlejšie reagovať na výzvy v oblasti plánovania krajiny, ochrany prírody a kontroly využívania dotácií.
V kontexte týchto zistení je jasné, že ďalšie aplikácie pokročilých technológií v poľnohospodárstve sa budú čoraz viac osvedčovať. Je nevyhnutné, aby sme spoločne prehodnotili naše prístupy k poľnohospodárskej praxi a čelili týmto výzvam, ktoré majú obrovský vplyv na našu budúcnosť a udržateľnosť našich prírodných zdrojov.
