Slovensko vs. Americké zdravotníctvo: Poplatky rastú a bezplatnosť sa vytráca
Slovenské zdravotníctvo, pôvodne projektu s ideou bezplatného prístupu, sa čoraz viac podobá americkému modelu, kde pacienti znášajú vysoké náklady. Rovnako ako v USA, aj Slováci na zdravotných odvodoch ročne odložia tisíce eur. Analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) uvádzajú, že priemerný zamestnanec s mesačnou mzdou okolo 1 500 eur zaplatí ročne na zdravotné poistenie približne 3 264 eur, čo je suma, ktorú vynakladajú občania USA na zdravotné poistenie. Tento fakt vyvoláva vážne otázky o skutočnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti u nás.
Američania síce platia pri svojej vyššej mzde podobné, ak nie vyššie sumy, avšak výhody ako dotácie a daňové úľavy im v konečnom dôsledku umožňujú znížiť svoje náklady na zdravotnú starostlivosť. Martin Vlachynský, analytik INESS, zdôrazňuje, že rozptyl medzi slovenským a americkým systémom nemocníc nie je až taký priepastný, ako by sa mohlo zdať. Slovensko však drží prvenstvo v Európe, pokiaľ ide o vysoké sadzby zdravotných odvodov, a týmto trendom sa dostáva do nebezpečnej kategórie.
Navzdory veľkým nákladom na zdravotné poistenie čelí slovenské zdravotníctvo ďalšiemu vážnemu problému: masívnemu nárastu poplatkov za služby, ktoré by mali byť údajne bezplatné. Prieskum zrealizovaný analytickou spoločnosťou Advance Healthcare Management Institute zistil, že počas návštevy lekára si každý štvrtý pacient musel zaplatiť sumu, pričom najčastejšia cena za ošetrenie sa pohybovala okolo 10 eur. Toto sa stáva normou, a to najmä v Trenčianskom a Trnavskom kraji.
Poplatky v ambulanciách a u špecialistov sa stali bežnou súčasťou našich životov, pričom podľa prieskumov ich vyberá už takmer polovica lekárov. Pacienti sa tak ocitajú v situácii, keď poplatky za vyšetrenia a ošetrenia sú stále vyššie; priemerne sa platí okolo 21 eur za návštevu špecialistu, čo je nárast o 24 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Verejný ochránca práv Robert Dobrovodský varuje, že tieto poplatky môžu obmedziť prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú nízkopríjmové domácnosti, starí ľudia alebo chronicky chorí pacienti. S pribúdajúcimi poplatkami sa zvyšujú aj zdravotné bariéry, a tak choroba alebo úraz na dovolenke sú stále častejšie spojené s obavami z finančných dôsledkov.
Hoci sa to môže zdať ako zanedbateľné platby, pre mnohých občanov predstavujú prekážku. Z prieskumu vyplynulo, že každý tretí pacient sa obáva odkladu návštevy lekára kvôli poplatkom. Situácia sa zhoršuje; 13 percent respondentov sa stretlo s odmietnutím ošetrenia bez predchádzajúcej platby.
Rastúce poplatky a chaos v regulácii
Poplatky sa stávajú zložitým problémom aj v kontexte správy a regulácie v zdravotnej starostlivosti. Novo zavedené neoficiálne poplatky, za ktoré nie sú pacienti dostatočne informovaní, vytvárajú chaos v systéme. Mnoho pacientov nevie, aké poplatky sú legálne a aké nie, pričom až 35-45 percent respondentov tvrdí, že nedostalo potvrdenie o zaplatení. To podporuje obavy, že časť poplatkov vyberaných za „objednanie sa na vyšetrenie” môže byť nad rámec zákona.
Je nemožné prehliadnuť, že vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť a chaos pri poplatkoch zanecháva hlboké stopy v slovenskej spoločnosti. Potenciálny pacient sa nachádza vo finančnom zúfalstve, v snahe získať prístup k potrebnej liečbe bez toho, aby musel svoju peňaženku vyprázdniť. S nárastom poplatkov sa zdravotná starostlivosť stáva elitnou záležitosťou, nereálnou pre bežného občana, avšak stále zdanlivo „bezplatnou”. Ak náš systém zdravotníctva nebude regulovaný a transparentne spravovaný, len ťažko sa vymania z tohto chaotického kolotoča poplatkov a strát, ktoré znižujú kvalitu života mnohých Slovákov.
