Prehraná príležitosť alebo nezodpovednosť?
Futbalisti Slovana Bratislava opäť predviedli výkon, ktorý však len ťažko obhájiteľný. V druhom kole slovenského pohára sa v dramatickom zápase postavili proti piatoligistom a aj keď to na ihrisku vyzeralo ako najhoršia epizóda, skončili nakoniec s víťazstvom 4:2. Kde sa ale stala chyba, keď aj po takomto triumfe prevládali sklamanie a hnev?
Raz, dva, tri a sú v tom zas
Zápas začal chaoticky. Tak ako mnoho predchádzajúcich, aj tento nasvedčoval zjavnej nedbanlivosti zo strany niektorých hráčov. Kapitán Vladimír Weiss ml. a jeho spoluhráči si totiž zjavne neosvojili dôležitosť zápasov, ktorých zmysel uniká aj krídelníkovi Róbertovi Makovi. Je to smutné, keď sa profesionálny športovec správa ako amatér, ktorý vôbec netuší, aké je to postavenie a zodpovednosť k dresu a fanúšikom.
Súperstvo s piatoligistom – nedeľná prechádzka?
Na ihrisku piatoligistu v Trsticiach sa Slovan ocitol v pozícii, ktorú by nikto nečakal — prehrával 0:2. Hráči sú časovanou bombou — neuvedomujú si, že každým zápasom reprezentujú nie len klub, ale aj prácu tisíckov najoddaných fanúšikov, ktorí na to investujú vlastný čas a peniaze. Počas víkendového zápasu sa prejavila hlboká nedostatočnosť, ktorá si žiada dôraznú reakciu.
Za čo bojujete, chalani?
Asistent trénera Boris Kitka vyjadril svoju frustráciu. Nad porazeným rivalom visel pocit, že niektorí hráči si len idú „odkrútiť” zápas bez akéhokoľvek nasadenia. Kritika, ktorú si vymenili medzi sebou, odhalila odvrátenú stránku slovenskej ligy. Je nesmierne ťažké znášať takúto laxnosť, keď ostatní mužstvá, aj z nižších líg, vychádzajú zo všetkých síl, aby si udržali úctu a vážnosť vo futbale.
Slovan – úctyhodná tradícia, alebo len ilúzia?
Realita je krutá. Práca, ktorú fanúšikovia odovzdávajú v podpore, zostáva neocenená. Hráčom sa bohužiaľ pri zápase zrejme rozplýva pocit zodpovednosti, a preto aj po víťazstve nad piatoligistom sú sklamaní. V konečnom dôsledku sa zdá, že Slovan, kedysi synonymum pre úspech, sa aktuálne borí vo vlastných absurdnostiach.
Etika na ihrisku – kde skončila?
Keď hráč odmietne pozvanie na večeru po zápase len preto, že má pocit urážky z úst 15-ročného chlapca, je to varovný prst. Takto nedostanu podporu, ktorú klub potrebuje. Otázka ostáva, aký odkaz posielajú svojim fanúšikom. Naďalej riskujú, že sa im do budúcna vzbura ozve ako bumerang. Hráči sú privilegovaní, že môžu robiť to, čo milujú, a dostávať za to zaplatené, ale len zabúdajú na to, že takáto náročná pozícia si vyžaduje aj zodpovednosť v hre a voči klubu.
Návrat do skutočnosti
V nasledujúcom zápase proti PFK Piešťany sa konečne ukázalo, ako to má vyzerať. Hráči sa zdali mať čerstvú energiu a úspech sa dostavil so 5:0. Zároveň to bol však jasný ukazovateľ, že s prístupom, aký predvádzali, nič nedosiahnu. Ako ďalší zápas ukáže, či Slovan sa vráti k očakávaným výkon netrpezlivej davy.
